Osobnosť mesiaca november: Béla Bacskai (1935 – 1980)
80. výročie narodenia a 35. výročia úmrtia B. Bacskaiho
Bacskai. Narodil sa v Prši, okres Lučenec, 26. júla 1935 v rodine fiľakovského kovorobotníka. V troch rokoch mu náhle umrel otec a aj s bratom Barnabášom ho vychovávala matka. V roku 1953 získal výučný list kovomodelára a kovolejára v závode Kovosmalt vo Fiľakove. V rokoch 1953-1954 pracoval a súkromne študoval u Gyulu Szabóa. V rokoch 1955-1962 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u Prof. Čemického, Prof. Želibského, Prof. Hložníka a Prof. Matejku. 1955-1962 žil v Prši s matkou a bratom katolíckym farárom v Novej Bašte a v Husinej. 7. novembra 1980 nečakane umrel v Husinej vo veku 45 rokov. Vystavoval na mnohých individuálnych a spoločných výstavách v Bratislave, Prahe, Sofii, Moskve, ale aj v múzeách a galériách na Gemeri-Malohonte a v Novohrade, ktoré na jeho tvorbu upozorňovali. Zásadne sa o to pričinila historička umenia Klára Kubičková- Kucsera, kurátorka mnohých jeho výstav a autorka monografie umelca.
Béla Bacskai, B.N., akvarel, 1980, ©Zbierka umenia Empora Capital a.s., foto:©M. Tokár
Béla Bacskai bol výnimočným a výsostným akvarelistom. Jeho tvorba síce pozostáva z pomerne obsiahleho množstva olejomalieb, kresieb, grafík a tiež niekoľkých drevených plastík, ale v maliarskej technike akvarelu dosiahol majstrovské kvality. Jeho akvarely sú výnimočné maliarskou originalitou, typickým koloritom a rukopisom, naliehavým záujmom o krajinu, jej premeny a charakter. Cez vizuálne znaky krajiny vytvoril obraz prírody ako stopy miesta, vlastnej pamäte a skúsenosti v nej. Krajina na jeho akvarelových maľbách stráca svoju predmetnú a topografickú popisnosť, mení sa na kaligrafickú a abstraktnú maliarsku poéziu. Na vlhkom papierovom podklade maľoval alla prima odtieňmi farieb v autorsky typickej koloristickej citlivosti až po zasychajúce farebne intenzívne kresbové vrchné vrstvy. Bacskai do hotového suchého akvarelu vstúpil ešte raz, fŕkancami vody či mokrými štetinami štetca, ktorý si staromajstrovsky zhotovil zo zvieracej srsti a husacieho brka. Niekedy nechal telo namaľovaného papiera s obrazom zimnej krajiny zasnežiť alebo ho vystavil mrazu. Procesuálnosťou prírodných javov vytvoril štruktúry, ktoré odkazujú priamo na prírodu. Tieto záverečné zásahy, v prípade akvarelu deštruktívne, spochybňujú definitívnosť maliarskeho obrazu, ale znovuobjavujú archetypálne výtvarné prostriedky a dopovedajú o Bacskaiho spriaznenosti a návrate k prírodnej podstate umenia. (G.G.)
Béla Bacskai, B.N., 1980, akvarel,1980, ©Zbierka umenia Empora Capital a.s.,foto: ©M. Tokár