Dávid Koronczi: Kde bolo, tam bolo
Pozývame Vás do Mestskej galérie na prehliadku výstavy Dávida Koroncziho Kde bolo, tam bolo / Egyszer volt, hol nem volt. Výstava predstavuje zdanlivo detsky nevinné zahĺbenie sa do kníh, ktoré hovoria dvoma jazykmi o našej často mýtizovanej a nevyhnutne zjednodušovanej až romantizovanej spoločnej minulosti, ktorú si dokážeme jednostranne brať za príklad túžob našej súčasnosti. Kurátorom výstavy, ktorá potrvá do 4.12., je Juraj Gábor. Otvorené: po – pi, 9.00 – 17.00 hod.
Inštalácia diel cez viaceré umelecké stratégie a výtvarné médiá ako je fotografia, video, murálna inštalácia, text, predstavia autorovu i našu stále diskutabilnú pôvodnosť -,,slovenskosť”, ,,maďarskosť”. Dávid Koronczi sa najprv rozhodol spoznať svoju identitu, skrz “orálnu knižnicu príbehov”, názorov svojich rodinných príslušníkov, ako podklad pre pochopenie vnímania vlastnej pocitovej príslušnosti. Neskôr ich v tvorivom procese prípravy výstavy konfrontuje s napísanou, publikovanou históriou. Na to, aby ste mohli výstavu čítať spolu s jej zostavovateľmi, je potrebné poznať v prvom rade jazyk. Založená je totiž prevažne na výpiskoch z umelcovej dočasnej knižnice, ktorú sa v priebehu rokov pokúša stále viac a viac “nestranne” dvojjazyčne čítať. Napriek snahe objektivizovať identitu prečítanými historicko-vedeckými knihami, z nich subjektívne vyberá , vypisuje fragmenty, aby podnietil návštevníkov k autoreflexii uvažovania o zmysle genézy pôvodu, o hodnovernosti zdrojov i pisateľoch historických faktov. Koroncziho metóda “úprimného dvojstranného hľadania”, či “bádania” by mohla byť iniciačným návodom aj pre nás ostatných, ako sa pýtať na miesto vzniku našej individuálnosti či povahy.
Jednotlivé časti nášho ja, ale nemusia byť delené nepriechodnou hranicou, práve naopak, nekonečne sa môžu preskupovať, premiešavať, až sa stane ich pôvod nevypátrateľný a my sa vtedy môžeme otvoriť zmysluplnej aktuálnosti. To by sme, ale museli v sebe otvoriť schopnosť pozrieť sa na náš pôvod z rozprávkového nadhľadu.