BADIDO uvádza premiéru novej hry

Karneval perexBábkarský súbor dospelých BADIDO Vás pozýva 20. 11. o 18.00 hod. do bábkovej sály DK na premiéru bábkovej hry s maskami s názvom Karneval na popravisku. Pripomenú si 25. výročie založenia súboru, ktorý od vtedy nepretržite pracuje pri MsKS. Príbeh Karneval na popravisku napísal podľa renesančnej lyriky a troch príbehov z Boccacciovho Dekameronu Karel Brožek. Pre súbor ju upravil a režíroval Ľubo Šárik. Vstupné: 2€ / priamo na mieste. Inscenácia Karneval na popravisku vznikla s podporou Ministerstva kultúry SR. Druhá premiéra sa uskutoční  22. 11. o 18.00 hod.

Slovo o hre

Autor scenára, Karel Brožek a upravovateľ Ľubo Šárik použili montáž prác renesančných, stredovekých aj barokových autorov a postavili tak vedľa seba úsvit aj súmrak renesancie, vek rozumu a vek viery. Tak, ako nemožno inscenovať karneval, lebo karnevalom sa žije, aj Šárik si uvedomuje, že príbeh sa vytváraním pred divákom tvorí ako sieť protikladov dvoch foriem existenciálnej podstaty stredovekej kultúry: ľudovej karnevalovej zábavy a verejného popraviska. Podobne kriticky zobrazuje svet aj Sebastian Brant v lodi bláznov.

 

Karneval na popravisku

Svet prevrátených hodnôt sa opiera o milostné príbehy z Dekameronu, ale v karnevalizácii sa vedľa nich prenesieme ponad štyri storočia, aby sme spoznali nemennosť istých zakorenených neduhov a stále prítomnú ľudskú malosť a slabosť. Šárik vie, že striktný príbeh nemôže odkryť všetky javové stránky života a tak, ako karneval, aj on tvorí príbeh pred očami diváka. Popravisko sa môže ľahko stať miestom diváckeho záujmu a moderná doba ho ukrýva za mediálne masky. Aj poprava bola ľudovou udalosťou rovnako ako karneval a predsa ich nemožno zamieňať. Naša doba ich maskuje. Vtom vidí Šárik nebezpečenstvo a preto spája javisko ľudovej karnevalovej renesančnej zábavy so stredovekým popraviskom, aby zvýraznil kontrastnosť a ľahkú zameniteľnosť týchto priestorov. V jednom dominuje sila ľudovej ulice, ostrá satira, výmena spoločenských rolí. V karnevalovom ošiali sa život mení a odkrýva jeho radostná hravá podstata. Koľko podobností so súčasnosťou! Iba médium sa mení.

Za čarovnými príbehmi Dekameronu je veľa premien, rôznosť žánrov a bábkarských techník spájajúcich sa do plastického obrazu spoločnosti, v ktorej sa stále roly zamieňajú. Z veselého sa stáva vážne a vážne sa komentuje komediálne.

Dramaturgia a úprava: Ľubo Šárik
Hudba: Norbert Bodnár
Scénografia: Marian Lacko
Bábky: Eva Weiterschützová
Réžia: Ľubo Šárik
Text sleduje: Eva Weiterschützová

Osoby a obsadenie:
Smrtka – Fortuna: Naďa Garayová
Giacomina, Suseda 1: Helena Chrenková
Petronella, Suseda 2: Iveta Mičíková
Caterina, Suseda 3: Patrícia Košinová
Gita, Suseda 4: Michaela  Antalová
Ricciardino, Sused, Milenec: Oskar Vígh
Lizio de Valbona, Milenec 1, Manžel Tofano: Miroslav Kopec
Gianello, Milenec 2: Matej Kováč
Mních: Roman Čarnoký

Slovo o Boccacciovi

Autor Dekameronu, ktorého tri novely tvoria os rozprávania príbehu, messer Giovanni Boccaccio (1313 – 1375) je majster pri kreslení ľudských charakterov, a typy, ktoré nám uvádza vo svojich sto novelách, sú nezabudnuteľné a večne živé. Dekameron je teda verný obraz, zrkadlo doby a autor tejto knihy, ktorú jedni považujú za frivolnú, iní za vrchol renesančného úsilia spisovateľa. Boccaccio pochopil ducha doby: reálny svet vtedy ovládala inteligencia s vášňou a aj jeden aj druhý element stojí nad morálkou či jej zákonmi, aké skoncipovala a kodifikovala cirkev. Boccaccio vidí spoločnosť- ako to neskôr zdôraznil Macchiavelli – takú, aká je, žije jej konkrétnym životom. Ich základným krédom je to, čo ovládlo vtedajší život: schopnosť pochopiť ľudské chyby, karikovať ich vtipom, ovládať vášeň, a nepotláčať ju. Postavy Boccacciových noviel sú schopné mnohých činov, ale sú schopné aj znášať následky svojich činov. Láska v jeho novelách je pozemská, niekedy až príliš pozemská, ľudská    a vie, že za hriech sa platí. Ak označíme Dekameron ako ľudskú komédiu, značí to toľko, že je to umelecké dielo, v ktorom vystupujú ľudia, ktorých stretával Boccaccio vo Florencii aj inde, ale akých možno stretnúť cez celé storočia aj dnes. To sú živé postavy jeho noviel.

 

október 18, 2014 | Zaradené do Aktivity pre deti, Divadelné súbory 

Komentáre

Komentáre sú uzavreté.